Cicavce

Cicavce sa vyvinuli z cicavcovitých plazov v období triasu, približne pred 200 mil. rokov. Napriek tomu cez celé mezozoikum žili v tieni veľkých vládcov Zeme - dinosaurov. Až po vyhynutí dinosaurov (pred 65mil .rokov) sa začali cicavce prudko rozvíjať a ovládli všetky dostupné prostredia. Žijú predovšetkým na súši (napr. vlk), ale usadili sa aj v sladkých vodách a moriach (napr. delfíny), žijú pod zemou (krt) a ovládli aj vzdušný priestor (netopiere). V súčastnosti patrí medzi cicavcov 4 600 druhov. Cicavce sú živorodé živočíchy. Zárodok sa rozvíja v tele matky, mláďa sa rodí obyčajne už dobre vyvinuté a podobné dospelým. Mláďatá vačkovcov (kengura) sú priveľmi malé a ešte nie celkom vyvinuté. Preto sa musia dalej rozvíjať vo vaku na matkinom bruchu. Jedine pri vajcorodých, ako sú vtákopysk a ježura znáša samica vajcia a sedí na nich ako vtáky. Všetky cicavce kŕmia mláďatá mliekom. Na kŕmenie slúžia obyčajne mliečne bradavky, okrem vajcorodých, ktoré nemajú bradavky, mliečne žľazy im ústia priamo v koži. Bradavky sú vždy párne, v počte od jedného páru (opice a netopiere) do 10 párov (niektoré hmyzožravce). Počet bradaviek súvisí vždy s počtom mládať , ktoré samica privádza na svet. Podobne ako vtáky, aj cicavce sú teplokrvné. Sú to jediné živočíchy, ktorým koža porastá dlhou srsťou. Môže byť redšia, hustejšia,a ž po hrubý kožuch, ktorý chráni zviera pred chladom. Všetky cicavce bez výnimky, teda aj vodné, dýchajú pľúcami. Živia sa rôznorodo, každý druh má špecifický spôsob.

Vtáky

Vtáky sú jediné živočíchy, ktoré majú perie. Sú teplokrvné podobne ako cicavce. Na Zemi žije asi 9 000 druhov vtákov. Patria k nim exotické pestrofarebné papagáje, vtáky záhrad, ako červienky a drozdy, ale i morské vtáky, napríklad víchrovníky či tučniaky, a mnoho ďalších. Väčšina vtákov je dobre uspôsobená na lietanie - majú veľké silné hrudné svaly, ktoré mávajú krídlami, a ľahké kosti, prestúpené drobnými dutinkami. Aj perie je ľahké. Chráni telo a udržuje telesnú teplotu. Perá na krídlach sú usporiadané tak, že keď vták letí, vytvárajú nepriedušnú plochu. Chvostové perá udržujú vo vzduchu rovnováhu a pomáhajú kormidlovať. Niektoré vtáky však lietať nevedia. K nelietavým alebo takmer nelietavým vtákom patria pštrosy, tučniaky a vzácny novozélandský papagáj kakapo sovovitý. Vtáky nemajú zuby; funkciu zubov plní silný ľahký zobák. Mnohé vtáky, zvlášť orly a iné dravce, majú dobrý zrak a sluch, čuch je však slabý.

Ryby

Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce. Ich koža je slizovitá a sú v nej šupiny rôznych typov (cykloidné, ktenoidné, ganoidné). U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch.

Obojživelníky

Obojživelníky (Amphibia) tvoria prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. Larválne štádium prekonávajú vo vodnom prostredí, kedy larvy dýchajú žiabrami. Dospelé jedince majú vytvorené pľúca a dýchajú atmosférický kyslík. Majú hladkú kožu bez šupín, v koži je množstvo slizových žliaz.

Kostra obojživelníkov je v prevažnej miere kostená. Základ kostry tvorí chrbtica, ktorej stavce majú bočné výbežky. Stavec, ktorý spája chrbticu s lebkou má dva výbežky, čo bráni otáčaniu hlavy. Vytvorila sa už kostra predných a zadných končatín, ktoré sa ku chrbtici pripájajú lopatkovým a panvovým pásmom. Rebrá sú vytvorené len v náznakoch.

Dýchacím orgánom dospelých jedincov sú pľúca, ktoré sú u mlokov málo vnútorne členené, u žiab majú pľúca zložitejšie usporiadanie. Vzduch sa dostáva do pľúc prehltávaním, nakoľko nie sú vyvinuté rebrá, a teda ani hrudný kôš. Mechanizmus nádychu a výdychu je preto iný ako u vyšších tried. Dýchanie pľúcami je do značnej miery dopĺňané kožným dýchaním.

V porovnaní s rybami majú obojživelníky zložitejší krvný obeh. Srdce má 2 predsiene a 1 komoru. Do pravej predsiene prichádza z tela odkysličená krv, tá prechádza do komory. Do ľavej predsiene prichádza okysličená krv z pľúc a tá rovnako prechádza do spoločnej komory. V komore nastáva miešanie okysličenej a neokysličenej krvi. Časť krvi z komory putuje do pľúc a časť sa dostáva do telového krvného obehu. V porovnaní s rybami sa vytvárajú 2 krvné obehy: pľúcny a telový. Obojživelníky sú ektotermné živočíchy, ich telesná teplota závisí od teploty vonkajšieho prostredia.

Plazy

Sú prispôsobené životu na suchej zemi, druhotne môžu prejsť do vodného prostredia. Takmer všetky majú končatiny, pomocou ktorých sa pohybujú (okrem hadov). Telo je pokryté kožou, na ktorej sa nachádzajú rôzne štíty a výrastky, ktoré chránia pokožku pred poškodením (korytnačky, krokodíly). Vylučovacie žľazy sa v pokožke na rozdiel od obojživelníkov nenachádzajú, iba ak pachové žľazy na vymedzovanie teritória.Kostra je kostená. Hlavová a tvárová časť je dokonalejšia. Chorda sa nachádza len v embryonálnom štádiu, neskôr vznikajú stavce.

Chrbtica je rozdelená na časti (nachádza sa aj drieková časť), prvé dva stavce – nosič (atlas) a čapovec (epistrofeus). Majú len 1 kostený výbežok, ktorý umožňuje pohyblivé spojenie medzi hlavou a chrbticou. Nachádzajú sa u nich rebrá. V chvostovej časti je veľký počet stavcov.Nervová sústava je dokonalejšia. Vyvinutý je predovšetkým predný ale aj stredný mozog. Napriek veľkosti predného mozgu je tu pomerne málo šedej hmoty.Zo zmyslových orgánov je prítomné ucho. Slabo je vyvinuté vonkajšie a stredné ucho, dobre je vyvinuté vnútorné ucho, v ktorom je jedna sluchová kostička (strmienok). Kvalita zraku závisí od skupiny živočíchov. U niektorých sa nachádzajú mihalnice a žmurka. U hadov je žmurka prirastená. Temenné oko, ktoré registruje svetlo a tmu, sa nachádza medzi temennými kosťami. Čuchový ústroj je rôzny podľa skupiny živočíchov.U všetkých plazov sú vyvinuté pľúca.

Dýchanie kožou sa nevyskytuje. Hrudnú dutinu od brušnej oddeľuje bránica, ktorá napomáha pri dýchaní.V srdci dochádza oproti nižším stavovcom ku zmene – 2 predsiene a komora je čiastočne (alebo úplne u krokodílov) rozdelená, takže dochádza k menšiemu miešaniu okysličenej a neokysličenej krvi. U všetkých plazov je malý pľúcny obeh a veľký telový obeh. Ostávajú zachované 1., 2. a 3. zo žiabrových oblúkov. Plazy nemajú stálu telesnú teplotu, väčšina z nich preto obľubuje teplejšie podnebie alebo vyhrievanie sa na slnku.Ústna dutina je výraznejšie oddelená od hltanovej časti. Prvýkrát sa vyskytuje slepé črevo na rozhraní tenkého a hrubého čreva. Krokodíly majú špeciálny typ alveolárneho chrupu. Jazyk je u jašteríc rozoklaný.Prvýkrát sa u plazov vyskytujú pravé obličky s močovými cestami a s močovým mechúrom. Nachádza sa tu spoločné vyústenie močových a pohlavných ciest – kloaka.Plazy sú oddeleného pohlavia.

Vývoj jedinca prebieha mimo tela vo vajci (významnú úlohu tu zohráva amnión (podľa toho Amniota - blanovce) a vo vnútri plodová voda). Vývoj prebieha niekoľko týždňov.Plazy sú najviac rozšírené v tropických oblastiach, mnohé sa prispôsobili životu vo vode (krokodíly, korytnačky). Plazy majú veľký význam v prírode, pretože ničia škodlivý hmyz (jašterice) a škodlivých hlodavcov (vretenice). Väčšina z nich je zákonom chránená.podkmeň: Stavovce (Vertebrata)trieda: Plazy (Reptilia)podtrieda: Hatérie (Rhynchocephalia) podtrieda: Korytnačky (Testudinata) podtrieda: Krokodíly (Loricata) podtrieda: Šupináče (Squamata)rad: Jaštery (Sauria) rad: Hady (Ophidia)